Z malého mesta menom Bakersfield k nám prišiel hlas... Najprv mal podobu chabého šepotu, ale postupom čašu naberal na sile a intenzite, nenechal sa zastaviť politikmi ani rodičmi. Pchal sa im do uši. Zamoroval im hlavy. Proste ich strašil. Ten hlas hovoril nízkymi, podladenými, rytmickými tonami ku generácii, ktorá už má dosť modernej Ameriky a ich predstaviteľov. Ku generácii presýtenej násilím, klamstvami a materializmom ľudí okolo nej. Hlas rástol a rástol, vďaka stále sa zväčšujúcemu počtu ľudí, ktorí pochopili jeho relevantnosť. Politici dostali strach a snažili sa tento hlas umlčať cenzúrou. Netušili, ako sa z malého šepotu za niekoľko rokov stane ohlušujúci rev, umocnený zástupom pokračovateľov. Korn pridali novy význam žánru "tvrda hudba" zmiešaním rôznych hudobných smerov ako je tradičný rock, hip-hop a rap, 70's funky. Táto zmes dáva skupine Korn na prosto originálny, nezameniteľný zvuk. Rôzne štýly, ktoré miešajú sa teoreticky nezlučujú, ale zlepený takýmto umením ako maju Korn dostavajú piesne takú atmosféru, že ľudia na koncertoch nemôžu sedieť. Cítia nutkanie skočiť do kotla a užiť si hudbu. Takto kapela získava fanúšikov - neustálym koncertovaním, tím dáva fanúšikom možnosť vychutnať ich hudbu naplno. Táto stratégia dala skupine dlhší život, ktorý len tak neskončí. Po takmer dvojročnom turné Korn uzavreli zmluvu s labelem Immortal a v roku 1994 u neho vydali eponymny debut  dnes už považovaný za klasiku svojho žánru. Korn svoje album otvorili prorockou otázkou Are You Ready? Kým sa ku slovu dostal možno vôbec najhustejší a najtvrdší gitarový zvuk, ktorý bol kedy k počutiu. Korn sa predviedli svetu ich debutovým bezmenným albumom - ukázali bleskovo rýchle Davidovy bicie, hrôzu naháňajúce gitarové riffy Munkyho a Heada, neuveriteľný perkusivny štýl Fieldyho hrania na basu a autenticky emotívny Jonathanov spev. Hlboko autobiografické texty Jonathanových piesni spievaných s nevídanou emotívnosťou odrážali jeho zatratené detstvo a stali sa jedným z hlavných poznávacích znamení skupiny Korn. Spôsob, akým Korn získavajú ich zvláštni zvuk sa líši od tých, ktoré používajú ostatné kapely. Prvá veľká odlišnosť je v použití sedemstrunových gitár. Ich struna naviac ponúka možnosť gitaru podladiť neobyčajne nízko. To Munky a Head tiež naplno využívajú. Ich riffy sú ľahko rozpoznateľné medzi ostatnými. Časté používanie malej sekundy a akordov s malou septimou - teda intervalov, ktoré ťahajú za uši, doplňuje ich individualitu. Fieldyho spôsob hrania na basu taktiež nemá obdoby. Používa päťstrunovú basu podladenú do duniacich A, D, G, C, F tónov a jeho jedinečná technika slapovania dáva basovým linkám rytmicky až perkusivy nádych. Týmito odlišnosťami od priemerných kapiel si Korn vydobyl úspech.

Zmieňovaný prvý album bol dvakrát platinový. Od tvrdej, srdcervúcej "Ball Tongue" až po pomalú, ničivo emotívnu "Daddy", fanúšici boli omámení pocitmi, ktoré album vyvolával. Na albume je tiež úvodná skladba "Blind", neúctivá "Shoots and Ladders", rýchla "Divine" a široko príťažlivá "Need To". Cele album je vlastne metaforou pre detstvo - obrázok dievčatka na hojdačke, detské škrabanice v booklete a úsmevná chyba v slove "corn" (kukurica) s K namiesto C a obratenym R. Fanúšikom bolo hneď jasné, že Jonathan nebude spievať o tom, ako ho opustila holka ako ostatní. Miesto toho sa dočkali pravdivých príbehov človeka, ktorého zničený život stále prenasleduje udalosťami z minulosti. Korn natočili najtvrdší a najtemnejší debut od čias Black Sabbath. Ale Davis nemal potrebu spievať o démonoch a čarodejniciach, mal dosť starostí s vymietaním skutočných démonov, ktorý sa im priplietli z ich skutočných životov. Vzťahy medzi fanúšikmi a kapelou sa tým prehĺbili. KoRn si aj napriek tomu nenechali tento prvý úspech vojsť na mozog a uvedomili si, že fanúšikovia sú životom kapely. Masívnym koncertovaním pokračovali vo vrývaní svojho mena do undergroundovej scény.

Na rok 1996 pripravili svoj druhý brutálny album Life Is Peachy. To im prinieslo platinové predaje a veľký záujem tisku. Perverzne, psychopatické a paranoidné, hlásal list Chicago Tribune. Dômyselné vyjadrené osobné ľudské peklo, dodávali noviny Cleveland´s Plain Dealer.

Peachy možno nebolo zvukovo tak inovatívne ako debut a odhaľovalo skôr hudobné jadro, z ktorého Korn vychádzali, ale všetkým ukázali ešte ďalšiu tvár kapely, ktorú nikto neočakával: humor a vtip. Príkladom môže byt coververzia Lowrider od War alebo skladba nazvaná K@#%, ktorá bola vlastne slovníkom vulgarít. Mnoho kritikov sa vtedy stavalo do roli morálnych autorít a obsah tejto skladby tvrdo odsudzovali, to ale Korn nevadilo ani najmenej. Istý učiteľ dokonca vyhodil svojho stredoškolského študenta len pre to, že do školy prišiel v tričku, na ktorom stalo jedine slovo: KORN s odôvodnením, že tato kapela je vulgárna, nevkusná a obscénna. Keď sa to kapela dozvedela, postavila sa na stranu študenta a po mnohých protestoch dosiahla znovu prijatie zmieňovaného študenta. To bolo po prvýkrát, ale zďaleka nie naposledy, keď sa Korn verejne postavili za svojho fanúšika.

Rok 1998 bol nabitý. Kapela dolaďuje svoj tretí album, Follow the Leader, ale pracuje i na ďalších projektoch - napríklad vlastnom putovnom festivale Family Values, vlastnej nahrávacej spoločnosti Elementree Records a internetovom týždenníku nazvanom KoRn T.V. Pri nahrávaní albumu Follow The Leader si hudobníci dali záležať na tom, aby doska bola plnohodnotným nasledovníkom predchádzajúcich albumov, ale zároveň jej dali úplné nový zvuk s bohatšími aranzmami. Na tomto albume je tiež počuť niekoľko hosťujúcich umelcov ako napríklad Fred Durst z Limp Bizkit, Ice Cube, Trevant Hardson z Pharcyde a Cheech Marin. Nie je treba dodávať, že Follow The Leader bol hit. Album sa stal trikrát platinovým, singel "Got The Life" bolo neustále počuť v rádiách a klip ku skladbe "Freak on a Leash" vyhral dve ocenenia na 1999 MTV Video Music Awards. Hudobníci zažili postup od anonymity k hviezdnym výšinám, ale aj tak sa nezapredali. V tej dobe už každá tvrdá kapela na svete skúšala hrať s hlboko naladenou sedemstrunovou gitarou, čo bolo v dobe pred existenciou Korn úplne neznámou raritou. Korn vedeli, že vydanie akéhokoľvek pokračovania Peachy alebo Leader, akokoľvek by bolo dobre a vítané fanúšikmi, je krátkozraké. Vedeli, že musia natočiť niečo, čo opäť pohne kapelu výrazne vpred. Nastala doba, keď skupina musela a chcela objaviť opäť niečo nové. Korn si zobrali oddychový čas, aby mohli v kľude premýšľať a pracovať na tom, čo by sa malo stať jednou z najdôležitejších nahrávok ich kariéry. Zobrali zostávajúce sily a v roku 1999 sa rozhodli vypustiť svoj najväčší album do oceánu hladných fanúšikov. Pri skladaní tohto albumu sme dobre vedeli, že musíme urobiť niečo úplne skvelé, hovoril vtedy Shaffer, že sa musíme pohnúť vpred, pohnúť hranicami a vytvoriť niečo veľmi osobného. A Korn opäť nezabúdali na svojich fanúšikov ponúkli im, aby sa stali autormi obalu ich nového albumu. Fanúšikovia posielali svoje výtvarné návrhy a dielo jedného z nich nakoniec pre tento účel vybrali. Niekoľko ďalším sa dostalo tej cti, že od Korn obdržali limitovanú edíciu nového albumu s ich vlastním grafickým návrhom.

Novy album Issues, vychádzajúci na konci jesene 1999, prináša ešte nápaditejšie aranžmá ako ich posledný počin Follow The Leader, viac elektronických bicích, ktoré ovláda nie len David, ale i Jonathan. Skupina poodhalila tajomstvo nového albumu Issues prvýkrát na Woodstocku '99 skladbou "Falling Away From Me". Po muzikálnej stránke sa Issues stalo nejlepším albumom skupiny od vydania debutovej nahrávky. Úsilie skupiny sa na plno vyplatilo. Korn po druhý krát vo svojej kariére debutovali zo svojím albumom na prvom mieste rebríčku Billboard. Výborne si viedol tiež singel Falling Away From Me. A album sa sa dočkalo platinovej dosky hneď štyrikrát. Tento úspech podporilo  obrovské turné, ktoré sa odštartovalo na Halloween 1999 v historickom harlemskom Apollo Theater.

Pokiaľ Issues reprezentovalo umelecky a komerčný triumf, ako Korn zareagujú na tlak pri natáčaní jeho nasledovníka? Natočením ešte lepšej nahrávky! UNTOUCHABLES. Korn vytvorili za pomoci producenta Michaela Beinhorna úplné novú zvukovú dimenziu , nesmierne tvrdú, nekompromisne introspektívnu a opäť unikátnu. Untouchables dostáva Korn na ďalšiu kvalitnú úroveň.

História samotnej skupiny Korn začína, po rozpade dvoch skupín - SexArt a LAPD.

Všetci, sa s Richarda rozhodli, že s hudbou neskončia, preto sa zreformovali, vtedy už aj s Brianom, ale chýbal im spevák. Toho našli keď Munky a Head vstúpili do baru (John Bryan's), kde hrávala skupina SexArt. Keď už boli na odchode, SexArt naštartovali poriadny nárez. Obaja sa na seba obrátili a povedali "Môj Bože!" vrátili sa a vypočuli si celé vystúpenie. SexArt za niekoľko mesiacov na to sa rozpadli a Jonathan dostal ponuku. Najprv ju nechcel prijať, ale jeho psychologička mu vysvetlila, že by to bola hlúposť, takúto ponuku aspoň nevyskúšať. O niekoľko týždňov neskôr John ich ponuku prijal. Všetci sa potom zhodli, že im to ide. Za ďalší týždeň si zmenili názov na Korn. Mali prvé vystúpenie v California dreams (Anaheim), CA (dva týždne po vydaní ich prvého dema). LAPD sa skladala z: Richard Morales (spev), James "MUNKY" Shaffer (gitara), Reginald "FIELDY" Arvizu (basgitara), David Silveria (bicie) a na turné s nimi vystupoval aj Brian "HEAD" Welch (gitara). Fieldy a Munky boli kamaráti už na základnej škole. Skupina vyprodukovala 2 nahrávky: demo "Love And Peace, Dude" z roku 1989, obsahovalo iba 3 piesne, a "Who's Laughing Now" z roku 1991. Keď ich opustil ich spevák, premenovali sa na Creep. Jonathan Davis pôsobil v SexArt, keď pracoval na pitevni... SexArt tvorili: Jonathan Davis (spev), David DeRoo (basgitara), Ray CHAKA Solis (gitara), Ryan Schuck (gitara), Denis Shinn (bicie). Skupina vydala oficiálne iba jednu pieseň, ktorá bola na výberovom albume "Cultivation '92". Dnes už táto kapela existuje len na vzácnych nahrávkach, ktoré stále kolujú po Bakersfieldu.